Hyoho Niten Ichiryu masters
Miyamoto Musashi
(1584 - 1645)
Narodil sa v roku 1584 v dedine Miyamoto, ako dieťa Hirata Munisai-a a Omasy, pod menom Bennosuke. Jeho otec, Hirato Munisai, bol vynikajúcim majstrom meča a jitte (kovová zbraň, použivaná k odrážaniu útokov mečom) a veľmi rýchlo rozpoznal nadanie svojho syna pre bojové umenia. Záujem mladého Bennosukeho o otcove umenie neustále rástol a tak, ho jeho otec do tohoto umenia zasvetil už vo veľmi skorom veku, pričom s ním jednal s mimoriadnou tvrdosťou. Bennosukeho prvý súboj sa odohral v roku 1596, keď mal 12 rokov a jeho protivníkom bol Arima Kihei zo Shinto ryu. Majster Arima Kihei cestoval krajinou za účelom zdokonalenia svojho umenia, pričom verejne vyzýval na súboje. Samozrejme išlo o súboje na život a na smrť. Napriek svojmu mladému veku, Bennosuke porazil Arimu svojim dreveným mečom prudkou ranou do hlavy. Úspech v prvom súboji mu dodal sebedôveru a Bennosuke začal ešte intenzívnejšie študovať rodinné umenie, pričom venoval pozornosť významu a aplikovaniu stratégie.
Vek medzi 12-13 rokom života, bol v tejto dobe považovaný za dosiahnutie dospelosti, a tak i Bennosuke zmenil svoje meno a spôsoby, pričom si vybral meno Takezo, ktorého výslovnosť neskôr zmenil na Musashi. Ako rodinné meno prijal meno Miyamoto podľa dediny, v ktorej sa narodil, rovnako ako jeho otec (rodina sa však tradične volala Hirata).
V roku 1600 vypukla vojna medzi dvoma klanmi – Toyotomi a Tokugawa. V priebehu tohto roku sa Musashi zúčastnil troch bojov – útok na hrad Fushimi, obrana hradu Gifu a boj na plani Sekigahara. Toto obdobie sa vyznačuje nedostatkom informácií, takže sa Musashi opäť objavuje v dokumentoch až ako 20-ročný, kedy zvádza víťazné súboje proji klanu Joshioka, čo znamenalo zánik jednej vetvy tejto rodiny. Najprv porazil Joshioku Seijura, pričom použil stratégiu neskorého príchodu a vydráždenia protivnika. Počas súboja drevenými mečmi zasiahol Musashi protivníka do ľavého ramena, čím ho vyradil z boja a naveky zmrzačil. Joshioka Seijuro utrpel rozhodujúcu ujmu na svojej cti, vzdal sa bojového umenia a stal sa mníchom. Ako akt pomsty vyzval Musashiho Joshioka Denshichiro (Seijurov brat). Musashi okamžite výzvu prijal a opäť použil stratégiu neskorého príchodu a znervóznenia súpera, pričom očakával úspech použitej lsti, lebo si bol vedomý netrpezlivosti a pomstichtivosti svojho protivníka. Počas súboja Musashi vo vhodný okamžik upustil svoju zbraň a na porazenie protivníka použil jeho vlastnú. Kvôli obnoveniu dobrého mena klanu Joshioka, vyzvali Musashiho ešte jeden krát. Ako formálneho vodcu ustanovili Seijurovho syna Matashichiroa, ktorému bolo v tej dobe len 12 rokov. Musashi bez váhania výzvu akceptoval. Bezpochyby si myslel, že sa blíži rozhodujúci okamžik jeho života, kedže mal čelit niekoľkonásobnej presile. Použil stratégiu, kedy mal v pláne oslabiť protivníka a jeho morálku zabitím jeho vodcu, čo sa mu aj podarilo. Hneď na začiatku boja zaútočil na mladučkého Matashichiroa a zabil ho jedným sekom, čim zničil celú jednu vetvu tejto rodiny. Oslabený nepriateľ stratil pôvodný zámer súboja, a sice návrat dobrého mena klanu (klan už neexistoval), a tak sa Musashimu podarilo vybojovať si život a zvíťaziť i proti veľkej, značne demoralizovanej presile.
Po týchto udalostiach Musashi odišiel do chrámu Enkoji, kde sa nachvíľu usadil a kam sa vracal počas svojích potuliek západným Japonskom. V roku 1607 zviedol ďalší slávny súboj s Shishidom Baikenom, odborníkom na boj s kusari-gama (kosák s reťazou a závažím). Musashi ho porazil hodením krátkeho meča, ktorý Shishida prebodol, práve v momente keď Shishidova reťaz zachytila Musashiho pažu. V období medzi 1607-1611 zvládol Musashi tri ďalšie vítazné súboje, dva s pokročilými študentami školy Yagyu (Osetom a Tsujikazem) a jeden s odborníkom na boj s jo (palica), Muso Gonnosukem. Musashi sice Gonnosukeho porazil (použil svoju známu techniku Juji-dome), ale nezabil ho. Na základe tejto skúsenosti, Muso Gonnosuke neskôr zdokonalil svoje umenie a založil vlastnú školu umenia boja s jo – Shinto Muso ryu.
Nepochybne najznámejší Musashiho súboj, ktorý zároveň formálne ukončil, jeho putovanie a zdokonalovanie šermiarských schopností a použitie stratégie, bol jeho súboj so Sasaki Kojirom na ostrove Funajima, severne od Kyushu. V roku 1612 došlo k tomuto súboju, kedy Musashi použil na porazenie súpera drevený meč, narýchlo vyrobený z vesla. Sasaki Kojiro bol vynikajúci šermiar preslávený svojou technikou tsubame-gaeshi (otočenie meča rychlosťou lastovičky). Musashi, vedomý si tejto hrozby, využil neskorého príchodu (neplánovane) na miesto súboja, slnka za chrbtom a dĺžky zbrane, ktorú do posledného momentu skrýval ponorenú vo vode. Pri seku Sasaki Kojira, Musashi vyskočil, čím Sasaki minul a Musashi následne rozdrvil lebku svojho protivníka. Okamžite po súboji odplaval z ostrova. Tento súboj ukončil jeho hladanie pravdy a cesty v súbojoch.
V roku 1613 keď mal Musashi 29 rokov, strávil určitú dobu meditáciami na hore Kyoasan, cvičil niekoľko žiakov a študoval umenie shurikenu. V obdobi medzi 1614-1617 prežil dva boje u Osaky, pričom následne vyučoval umenie meča a shurikenu u pána Osagawary. V roku 1621 zviedol vítazné súboje proti štyrom majstrom Togun ryu. V roku 1624 sa Musashi snažil stať shogunovým hlavným učiteľom šermu, avšak jeho snaha skončila neúspechom. Shogun mal v tej dobe dvoch hlavných učiteľov šermu – Ona Jiroemona a Yagyu Munenoriho. Až do svojej smrti v roku 1645 Musashi zviedol ešte niekoľko súbojov, z ktorých vždy vyšiel neporazený. Za svoj život absolvoval viac než 60 súbojov na život a na smrť, zúčastnil sa 6-tich vojen, pričom nezakúsil pocit porážky.
Počas svojho života adoptoval dvoch synov, založil vlastnú školu stratégie, ktorú nazval Hyoho Niten Ichiryu, študoval kaligrafiu, kreslenie, umenie a etiketu. Do histórie sa zapísal nielen ako jeden z najvýznamnejších šermiarov japonska, ale ako aj vynikajúci stratég, kaligraf a maliar. Takisto po sebe zanechal písomne dokumenty a diela, ktoré sú jeho odkazom a inšpiráciou pre mnohých ľudí, nielen v oblasti bojových umení. Medzi jeho najznámejšie spisy patria:
- Hyodokyo – Zrkadlo cesty stratégie
- Hyoho sanju go kajo – Tridsaťpäť poučení o stratégii
- Hyoho shiju ni kajo – Štyridsaťdva poučení o stratégii
- Go rin no sho – Kniha piatich kruhov
- Dokkodo – Pravidlá osamelej cesty
Imai Masayuki Nobukatsu
(1916 - 2006)
V roku 1956 sa stal osobným žiakom Aoki Kikua, tedajšieho 8. držiteľa a pokračovateľa línie Hyoho Niten Ichiryu. Aoki Kikuo bol zároveň expert na buddhove sútry, pričom začal Imaiovi, ako svojmu žiakovi, vštepovať vnímanie a chápanie Go rin no sho v súlade s týmito textami. Imai Masayuki Nobukatsu od roku 1967 študoval pod vedením Kiyonaga Tadanaa - 9. pokračovateľa línie Hyoho Niten Ichiryu. Kiyonaga Tadanao, bol rovnako ako jeho predchodca, mníchom (Sodo Sect Buddhism), ktorý prehĺbil Imaiove vnímanie a porozumenie Go rin no sho prostredníctvom štúdia buddhových textov. V roku 1976 sa Imai Masayuki Nobukatsu úspešne stal 10. hlavným učiteľom a pokračovateľom línie Hyoho Niten Ichiryu. V tomto roku sa stal takisto žiakom Iwao Hosokawi, vedúceho spolku Shinshu Komyo Buddhist Sect, kde sa naplno oddal štúdiu buddhových sútier, po vzore svojich učiteľov. Bol zástancom toho, že bez pochopenia buddhových textov nie je možné dobre porozumieť dielu Miyamota Musashiho a jeho zmýšlaniu v dobách, keď Go rin no sho formoval a spísal. V roku 1988 bol ocenený japonskym cisarom Showa ako Ran Ju Ho Sho. Imai Masayuki Nobukatsu zomrel 9.3.2006. Počas života spísal tieto publikácie:
- Explanations of Dokkodo of Musashi Miyamoto (The Way of Self Reliance)
- Seiho of the Niten Ichiryu
Iwami Toshio Gensho
(*1948)
Narodil sa v roku 1948 na ostrove Kyushu, prefektúra Fukuoka, Japonsko. V roku 2003, 20. decembra, bol na hrade Kokura, slávnostne inaugurovaný za 11.teho pokračovateľa línie Hyoho Niten Ichiryu. Táto slávnosť bola zakončená enbu Itto seiho a Nito seiho v podaní jeho učiteľa Imai Masayuki Nobukatsu a jeho samotného. Súčasné dojo sa nachádza v Kokure, Kitakyushu, Japonsko.
materiál spracoval: Filip Rázga
14.9.2007